Lastovičky na konci leta

Autor: Helena Jakubčíková | 22.8.2011 o 10:50 | (upravené 22.8.2011 o 11:04) Karma článku: 6,79 | Prečítané:  1129x

Dívam sa na prázdny balkón a je mi trochu smutno. Za ich štebotom, za ich náletmi na náš balkón, za tichým rozprávaním, ktoré sa ozývalo z hniezda po súmraku. Lastovičky - belorítky náš balkón opustili. Zanechali smútok spojený s osudom posledného lastovíčaťa.

Malá belorítka,Malá belorítka,môj fotoalbum, 20.8.2011

Na susednom balkóne ešte vidieť hlavičku belorítky a z času na čas k hniezdam nalietavajú celé húfy týchto elegantných vtákov. Neustále si medzi sebou niečo hovoria. Štebot má rôzne tóniny i intenzitu. Žeby povzbudzovali posledného oneskorenca, aby sa odvážil položiť sa krídelkami do vírivého teplého vzduchu? Vyskúšať svoje možnosti, zdokonaliť sa pred dlhou cestou na juh?

Tá naša posledná už neodletí. Hniezdo je prázdne a možno v ňom leží to malé krásne, ktorému život postavil prekážku v rozlete.

Našla som ho v sobotu krátko poobede. Moja Maličká bola na balkóne pri dverách a na niečo sa dívala. Tak akosi nezaujato "Aha, aké čudo." Bol tam záujem, ale bez tej známej loveckej vášne. Otvorila som balkón a na zemi sedelo vtáčatko. Ani sa nepokúsilo utiecť. Zobrala som ho do dlaní a hneď som vedela, že je zle.

Celý zobáčik malo omotaný nejakými vláknami, za krkom trčalo veľké pierko. Pomaličky a veľmi opatrne som spolu s kamarátkou oslobodzovala vtáčika z toho sajrajtu. Nakoniec sme prišli na to, že má okolo toho krehkého krku omotaný vlas a ten držal pierko dospelej belorítky pevne na mieste. Vtáča trpezlivo a odovzdane dovolilo, aby sme s ním manipulovali.

Potom sme ho napojili vodou pomocou kvapátka. Žiadostivo pilo a otváralo zobáčik. Ako na potvoru sa v okolí nenachádzala žiadna mucha, či iný vhodný hmyz. Pravdu povediac, ani som netušila, čím ju nachovať. Ale voda ju vzpružila a usadila sa mi v dlani a keď som ju chcela položiť na stôl, tak sa mi držala na prstoch do poslednej chvíle. Keď sa upokojilo, začalo si vystierať krídelká a pokúsilo sa aj o vzlet. Bohužiaľ smerom dole.

Dala som ju na bakón do kvetináča, z ktorého mohla mať vhodné prostriedky na zlet a skúšanie letiek. Nuž, bola to viac zbožná myšlienka, lebo maličké bolo ešte naozaj malé, odkázané na rodičov. Zobáčik ešte lemoval žltý pásik. Korálkovými očkami si ma prezeralo a tíško si cvrlikalo. Odovzdala som ho jeho osudu a odišla za povinnosťami.

O niekoľko hodín tam stále bolo a sediac na okraji kvetináča sledovalo oblohu a svojich šťastnejších druhov. Sem tam pozeralo hore na hniezdo a pípalo, keď mu nad hlavou lietali príbuzní. Dospelá lastovička sedela v hniezde a neustále volala. Malé odpovedalo, ale nie tak silno. Znova som ho napojila a položila na poličku pod hniezdo. Po chvíli sa začalo šplhať po brizolitovej stene hore. Pomáhalo si krídelkami. Lietať vedelo len smerom dole, ale záchrana bola hore.

Pomohla som mu prekonať pol cestu rýchlejšie. Keď som videla, o čo sa snaží, postavila som ho na kovovú lištu, ktorá kedysi slúžila ako rám pre šnúry na bielizeň.

Blízkosť hniezda mláďa nabudilo a šplhalo sa vyššie a vyššie za morálnej podpory lastovičieho osadenstva. Mama, otec, tety, strýcovia? Letali okolo neho, sadali si na stenu a hniezdo poblíž. Volali ho vyššie. Už bolo takmer na dosah ... juj, spadlo - našťastie do kvetiny.

Druhý pokus. Dostalo sa na pol cesty. Dospelá belorítka si k nemu zlietla a dotýkali sa zobáčikmi. Niečo si hovorili. Keď odletela, napadlo mi, že tomu krpcovi môžem predsa pomôcť dostať sa do ciela, aj keď na hniezdo nedočiahnem. Zo zmetáka som spravila plošinku, pomocou, ktorej som maličké vyzdvihla až pred "dvere" a ono sa presunulo na okraj hniezda a vliezlo dnu.

Sláva! Sláva! Sláva! Za chvíľku za ním prileteli dve dospelácke belorítky a z hniezda sa ozýval jemný štebot.

A ráno bolo hniezdo prázdne. Kým so odišla, ešte som videla jednu belorítku nalietavať na náš balkón, ale nesadla si do hniezda. Hniezdo je prázdne. A možno ani nie. Možno tam je škrupinka z malej belorítky. Jej vtáčia dušička už lieta nad dúhovým mostom kdesi tam ďaleko.

Týmto smutným príbehom sa končí naše letné spolužitie s lastovičkami, konkrétne s belorítkami a dažďovníkmi na našom balkóne. Vniesli vzrušenie do života mojich mačiek. Vniesli obmedzenia vo vstupe na balkón po nekoľkých stretoch. Boli zhovorčivými susedmi, ktorí si stále mali čo povedať a ktorých som rada počúvala sediac večer pri počítači.

Do videnia na budúce leto.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?