Manipulátori naši každodenní

Autor: Helena Jakubčíková | 3.6.2012 o 23:30 | Karma článku: 7,22 | Prečítané:  1995x

Bola som na prednáške o stavaní osobných hraníc voči manipulátorom. Keď som pozvánku dostala, bola som práve po jednom, mierne povedané, rozhovore s ukážkovým manipulátorom. Zaujímavé načasovanie. Zaujímavé poznanie. Smutné a zároveň prekvapujúce ako málo sa poznáme.

Len som oči otvárala. Samozrejme som bola aj nazlostená, ale nechcela som zlosťou reagovať. Vedela som, že je to úplne zbytočné. Zároveň som nechcela raniť, napriek tomu, že som sama bola ráňaná.

Zrazu som sa dívala na toho človeka úplne inými očami. Ešte síce tak trochu neveriacky, ale predsa. To, čo som si dlho nevedela vysvetliť a čo som dlho ospravedlňovala sa zrazu vyjasnilo. Závoj sa odhrnul, klapky spadli a žasla som. Žasnem ešte teraz.

A do toho tá prednáška. Ako na objednávku. Niekto tam hore ma má zrejme rád. Vďaka, vďaka.

Nepoznám človeka, ktorý by sa nestretol vo svojom živote s manipulátorom. Sami sa stávame občas manipulátormi, keď nám to vyhovuje. Na prednáške som sa stretla s mladým človekom, ktorý si uvedomil, že manipuluje s inými a zistil, že mu to vlastne neprináša to, čo očakával. Hlavne mu to neprináša šťastie, pohodu a spokojnosť. Chce to zmeniť. Chce zmeniť svoje postoje. Super. Držím mu palčeky.

Sme emočné bytosti a na čokoľvek reagujeme nielen rozumom a logicky, ale aj emočne. Niekto viac a niekto menej, ale každý tak reaguje. Ak sa ponoríte do seba, ak sa snažíte pochopiť, prečo vami lomcujú nejaké emócie, môžete zistiť, že tieto navonok prejavované emócie majú hlbší základ. To, čo prejavíte navonok je len špička ľadovca. Dôležité je to, čo je pod hladinou. Emócie za emóciami. Tá naša trinásta komnata. Začarovaný drak. Temný les. Klasické rozprávky sú krásnym príkladom hľadania šťastia a jeho nachádzania cez skúšky a utrpenie. Princ zabije draka a získa lásku princeznej. Najmladšia sestra zachráni zhavranených bratov obetou a vykonaním skúšky, ktorú okrem nej nikto nechápe, lebo nesmie o nej hovoriť.

My nemusíme zabíjať draky a ani nám nehrozí smrť za nepochopenie nášho konania. Stačí si len uvedomiť, čo sa s nami deje, keď sme v interakcii s iným človekom. Ako na nás pôsobí. Čo cítime a čo s nami robí tá vnútorná emócia za vonkajším citom. Keď sme šťastní a doslova lietame v oblakoch, nič nepotrebujeme riešiť. Šťastie je prirodzený radostný pocit, keď vieme, že je všetko na svojom mieste a citime sa slobodne a bezpečne.

Čo však s inými menej príjemnými emóciami? Tými drakmi, ktoré nám trhajú vnútro, sťahujú krk, či žalúdok, nedovolia sa nám nadýchnuť. Krv v nás vrie a prvotný inštinkt nám velí zaútočiť, vrhnúť sa na nepriatela. Minimálne túžime vytiahnúť aspoň slovnú šabľu, ako hovorí jedna moja kamarátka, a rozsekať na kúsky toho, kto nás do takéhoto stavu nepohody dostal.

Príčiny takýchto pocitov sú rôzne. Ja sa teraz zameriam na pocity, ktoré v nás vyvolá osoba, ktorá sa snaží s nami manipulovať.

Manipulátor je človek ktorý chce dosiahnuť svoj cieľ tak, že donúti iných, aby konali tak, ako on chce. Jeho krédo je "Ja chcem." Nemýľme si to s charizmatickými vodcami, ktorí takisto dosahujú ciele, ale cieľom nie je "Ja chcem.", ale urobme spolu pre blaho nás všetkých. Títo ľudia majú víziu, ktorej iní uveria. Manipulátor víziu neposkytuje. Je ako šťuka v rybníku neistoty a závislosti. S manipulátorom sa ťažko diskutuje, lebo ako čarovným prútikom má hneď naporúdzi odpoveď. Ak nie ste rovnako pohotoví, tak nemáte šancu reagovať adekvátne na jeho slovnú ekvilibristiku. Manipulátor má zo zásady vždy pravdu a to aj vtedy, keď ju nemá. Môže síce navonok deklarovať, že ho zaujímajú iní, ich myšlienkové pochody a činy, ale je to len zásterka na získanie dôvery. A ak to manipulátorovi hraje do karát, neváha a dôveru zneužije. Skúsený manipulátor je veľmi sofistikovaný a obeti trvá veľmi dlho kým zistí, s kým to žije či pracuje. To je ako s tým rakom, ktorého kuchár vloží do hrnca so studenou vodou a rak si v nej hovie a zobudí sa až keď je neskoro a už nemá síl napoly uvarený utiecť.

Ako som písala vyššie, manipulátor má jedno krédo - ja chcem, chcem byť pekný v očiak iných, dokonalý, teší ma, že ma iní poslúchajú. V horšom prípade manipulátora - teší ma, že sa ma ľudia boja a robia, čo JA chcem. Manipulátor vždy potrebuje partnera, partnerov ako svoje obete - svojich ráčikov, ktorých elegantne zovrie do pavučiny svojich požiadaviek, názorov, presvedčení.

Manipulátor nám ukáže naše slabiny. Svojim spôsobom ich môžeme považovať za učiteľov. Dávajú nám lekciu, ako si vyhradiť hranice svojho dvora. Hranice toho, čo je moje, kde sa cítim dobre a kde môže vstúpiť len ten, kto má dobré úmysly. Ako rozoznám zlé úmysly? Cítim to v žalúdku. Spomeňte si, ako na vás pôsobia ľudia, z ktorých máte strach, ktorí vám nevyhovujú. Mne sa stiahne žalúdok a mám zvláštny pocit ohrozenia. Celkovo je to pocit nejasnej nepohody a stresu, ktorý sa vyšpecifikuje do konkrétnej podoby, keď si položíte zásadnú otázku: "Prečo sa tak v prítomnosti toho človeka cítim. Prečo ma táto situácia vyhadzuje do nepohody."

Najväčšia chyba pri komunikácii s manipulátorom je bránenie sa alebo útok. To je priam živná pôda. Zdroj energie. Vy z toho vyjdete ako porazený a manipulátor sa slastne potľapká po bruchu a povie si "Bol som úžasný." Prinesie mu to však šťastie? Chvíľkové možno.

Existuje príslovie "Múdrejší ustúpi.", ale ani to nie je cesta. V očiach manipulátora ste sa prejavili ako slaboch. Mlčíte, pasívne prijímate údery. Vo vnútri to vrie, ale hovoríte si "Veď ešte vydrž. Za chvíľu to skončí." Ak si ešte poviete "Asi som naozaj tak neschopný.", tak ste v pasci raka v hrnci. Manipulátor vás má tam, kde vás chce mať. Máva s vami ako so špinavou handrou a čokoľvek urobíte, nikdy to nie je správne.

Tak ako na nich? Manipulátori nás zrážajú do kolien, ponárajú nás do nášho strachu. To im vyhovuje, lebo na tejto úrovni sú doma. Pretože ich konanie vychádza zo strachu. Paradox, čo? Keď som sa pred pár dňami na svojho šéfa dívala, zrazu sa mi otvorili oči a videla som úplne iného človeka. Človeka neistého, majúceho strach z vlastného zlyhania, z toho, že iní uvidia a prekuknú, že vlastne nie je taký dokonalý, nie ja taký istí ako to prezentuje navonok. Že nemá situáciu pod kontrolou a to ho nesmierne frustruje, A ešte aj tí blbí zamestnanci robia veci, ktoré ho vytáčajú, klienti sú blbí a len ho zlostia. Nálada je v rovine takmer permanentnej nasranosti (prepáčte za výraz). Zároveň je to chameleón, ktorý sa zmení v očarujúcu a rozkošnú bytosť, ak sa stretne s nadriadeným alebo osobou na ktorej mu záleží a tá osoba má to šťastie, že nespadá do kategórie "podriadený" - to je jedno, či v práci alebo v rodine.

Ešte raz - ako na nich? Preto som šla na tú prednášku, lebo som inklinovala k tomu prvotnému inštinktu. Vytiahnuť meče a pobiť sa s manipulátorom napriek tomu, že som vedela, že nevyhrám. Inak nevyhrá ani manipulátor, lebo stráca loayalitu a dôveru manipulovaného, ale on to nevie.

Za prvé treba o svojich pocitoch hovoriť. Cítim sa tak a tak, keď mi toto robíš, hovoríš. Bojíte sa odhaliť svoje city, svoje akoby slabé stránky? Áno, manipulátor ich vie šikovne zneužiť, ale čo môžete stratiť? Je to také dôležité, že chcem pre to trpieť? Hľadáte predsa cestu von z toho bludného kruhu a nie cestu, ako v tom bludnom kruhu prežívať, ochorieť a zomrieť! Ako ten rak. Čo je to za partnerský vzťah, ak vás v ňom partner dusí?

Za druhé je životne dôležité vytýčiť hranice "potiaľto ti dovolím ísť, ale tu už máš stopku". Neobhajovať sa pri útoku. Manipulátori ovládajú nuancy šikovného vmanipulovania obete do pocitu viny. Treba zdvihnúť hlavu. A pozor! Nedať sa vmanipulovať do hnevu - hnev je síce dobrý pomocník, lebo nám signalizuje, že niečo nie je v poriadku "Pozor hranice boli prekročené.", ale je zlý pán, ak sa mu podvolíme.

Stále majte na pamäti, že snahou manipulátora je druhého zneistiť a ponížiť. Ak nie je s manipulátorom reč a nechce akceptovať naše hranice, je na mieste otázka, čo ďalej. Tu už je každá rada drahá. Závisí od každého konkrétneho človeka a jeho konkrétnej situácie. Nemusíte múdrejšie ustupovať. Skúste len nebojovať a konať to, čo je najlepšie pre vás.

Vo vzťahu, rodinnom či pracovnom (proste akomkoľvek), predsa nejde o bojovanie o moc, ale o vzájomnú spoluprácu. Hovorte o svojich hraniciach, aby druhá strana vedela "Aha, tu som už prestrelil." Neobetujte sa, nebojte požiadať o pomoc.

Keby ľudia hovorili o svojich hraniciach, o tom, čo je pre nich neprijateľné, čo ich zraňuje, mnohé partnerské vzťahy by sa ani nezačali, hovorila nám naša prednášajúca. Mám pocit, že pri pracovných vzťahoch je to zľahka iné, ale aj tu máte na výber, aj keby sa na prvý pohľad zdalo, že žiadne svetlo na konci tunela neexistuje. A vždy je to vecou vašej voľby. Tu je ešte viac dôležité stanoviť vlastné hranice úplne na začiatku, inak vám ich stanoví niekto iný.

Na záver:

Prepáčte mi, že som nedala jednoznačné rady a všetko sa vám to zdá ako čistá teória. Jednoznačné rady však neexistujú. Ale, ak ste dočítali až sem, možno sa pozriete na svoj dvor a skontrolujete, či kolíky, ktoré ho ohraničujú sú tam, kde majú byť. Či ich nemáte priamo pred nosom a nemáte možnosť sa ani nadýchnuť. Alebo či váš dvor je svetlým miestom, kde s láskou prijmete každého, kto tam bude chcieť vstúpiť s čistými úmyslami.

A ešte jedna veta. Ak druhému záleží na vzťahu, tak tým, že vytýčite svoje hranice, pomôžete rásť aj jemu. Veľa šťastia vám želám.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?