Nedospelo dospelé deti

Autor: Helena Jakubčíková | 23.2.2013 o 16:50 | Karma článku: 8,74 | Prečítané:  959x

"Keď budeš príliš ochraňovať svoje dospelé dieťa, zabrániš mu skutočne dospieť a stať sa zodpovedným" - písala som kamarátke s trablami s jej deťmi vo veku nad 20 rokov. Chcú, aby ich rešpektovala ako dospelých a zároveň sa o nich starala. To znamená robila im full servis, mama hotel - varila, nakupovala prala a hlavne sa na nič nepýtala. Chcú byť deti i nechcú byť deti. Riadny rozpor.

Stať sa dospelým znamená stať sa zodpovedným za všetko čo robím, myslím, cítim. Stále viac mám okolo seba deti, ktoré sú podľa zákona už dospelé, chcú (cítia to tak) byť brané ako dospelé jedince, ale bez zodpovednosti.

Na druhej strane, lebo sú to spojené nádoby, vidím rodičov, ktorí úzkostlivo držia svoje "dospelé" deti za ručičky. Rozhodujú za ne, tlačia ich niekam a vybavujú za ne všetky tie blbosti na škole, v úradoch, na pošte.... "Ja neviem, zavolajte mojej mame/otcovi/babke či inému dospelému príbuznému. Oni to vybavia." - s týmto sa stretávame na vysokej škole. Neobťažujte nás. A úzkostliví rodičia volajú, vybavujú, strachujú sa za svoje dospelo nedospelé deti a to všetko za veci, za ktoré má byť zodpovedný predovšetkým ten mladý človek sám. Je to jeho život, jeho štúdium, jeho budúcnosť.

Je čas podávania prihlášok na vysoké školy. Chceli sme si urobiť štatistiku o tom, v akom pomere sa budú pýtať uchádzači a ich rodina, či je všetko v poriadku. Pomer je 1:99%, tento týždeň 0:100% v prospech rodičov. Prestali sme to počítať.

V hlave mi víria otázky prečo?

V prípade mojej kamarátky vnímam jej deti ako niekoho, kto si zo svojej "najdrahšej mamičky" robí slúžku a ona to prijíma. Prečo? Asi ich nechce stratiť a myslí si, že to pre nich musí urobiť. Vôbec nevidí, že im vlastne ubližuje a ubližuje aj sebe, lebo vníma ten rozpor a hnevá ju to. Ona má strach prijať, že deti už nie sú jej deťmi, čo sa týka toho, ako naložia so svojim životom. Trápi sa "keď to pre ne nebudem robiť, nebudú ma ľúbiť". Deti zas nechcú prijať, že v zodpovednosti za svoj život patrí všetko od opratia si ponožiek po vykonávanie úžasných vecí pre seba a vesmír. A nenápadne vydierajú matku, že ju nebudú ľúbiť, ak im tie ponožky nevyperie. A s prehľadom ju nechajú čakať a strachovať sa, keď sa túlajú po nociach, lebo dospelo nedospele vylúčili matku zo svojho života (teda až na tie ponožky:-) "Mamáááá!!!, prečo si mi neoprala moje obľúbené ponožky." Juj, ja by som mu povedala niečo múdre o dvoch zdravých rukách.

V prípade našich uchádzačov o štúdiu, respektívne ich rodičov sa mám niekedy chuť spýtať "Prosím Vás, prečo nám nezatelefonuje Vaša dcéra, Váš syn?" Normálne ma to zaujíma. A rozmýšľam, akými ľuďmi sa stanú tieto "deti". Akú mieru zodpovednosti budú vedieť uniesť, ak raz budú vychovávať vlastné deti a až raz už svojich ochraňujúcich rodičov nebudú mať. Keď budú v situáciách, kedy nebudú môcť viac dostávať, ale sami budú musieť dávať.

Ja viem, že je to podstatne širšia oblasť a napokon mojim cieľom nie je naprávanie sveta. Akurát sa toho v poslednom čase viac nakopilo:-) a zamýšľam sa nad tým.

Na záver jedno prirovnanie zo zvieracej ríše. Až na naše ego, rozum, ja, ducha atď. máme v sebe tiež zvieratko, takže mi to nepripadá ako niečo neprijateľné. Pamätám si na jeden dokument spred x rokov, kde kdesi na Sibíry chovali líšky na tie krásne líštie kožuchy. Aby sa s nimi lepšie pracovalo (súbežne tam prebiehal aj výskum správania sa), odoberali maličké líštičky od matiek a vychovávali ich do času dospelosti tak, že líščatá boli v pravidelnom kontakte s ošetrovateľkami. Z generácie na generáciu. Zistili, že tieto jedince nikdy nedosiahli mieru samostatnosti, ako dospelá líška vychovaná tradične líščou matkou. Zostali mentálne líščatami. Líščatá neprešli fázou odmietnutia rodičmi - rituálom, ktorým prechádzajú od detského závislého veku do dospelosti so všetkým čo k nmu patrí v dobrom aj zlom. Líštičky vychovávané ošetrovateľkami boli až do času, keď sa z nich stali kožuchy, závislé na človeku a prejavovali mu náklonnosť. Nikdy nedospeli.

Prajem pekný deň.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?