reklama

Nedospelo dospelé deti

"Keď budeš príliš ochraňovať svoje dospelé dieťa, zabrániš mu skutočne dospieť a stať sa zodpovedným" - písala som kamarátke s trablami s jej deťmi vo veku nad 20 rokov. Chcú, aby ich rešpektovala ako dospelých a zároveň sa o nich starala. To znamená robila im full servis, mama hotel - varila, nakupovala prala a hlavne sa na nič nepýtala. Chcú byť deti i nechcú byť deti. Riadny rozpor.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Stať sa dospelým znamená stať sa zodpovedným za všetko čo robím, myslím, cítim. Stále viac mám okolo seba deti, ktoré sú podľa zákona už dospelé, chcú (cítia to tak) byť brané ako dospelé jedince, ale bez zodpovednosti.

Na druhej strane, lebo sú to spojené nádoby, vidím rodičov, ktorí úzkostlivo držia svoje "dospelé" deti za ručičky. Rozhodujú za ne, tlačia ich niekam a vybavujú za ne všetky tie blbosti na škole, v úradoch, na pošte.... "Ja neviem, zavolajte mojej mame/otcovi/babke či inému dospelému príbuznému. Oni to vybavia." - s týmto sa stretávame na vysokej škole. Neobťažujte nás. A úzkostliví rodičia volajú, vybavujú, strachujú sa za svoje dospelo nedospelé deti a to všetko za veci, za ktoré má byť zodpovedný predovšetkým ten mladý človek sám. Je to jeho život, jeho štúdium, jeho budúcnosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je čas podávania prihlášok na vysoké školy. Chceli sme si urobiť štatistiku o tom, v akom pomere sa budú pýtať uchádzači a ich rodina, či je všetko v poriadku. Pomer je 1:99%, tento týždeň 0:100% v prospech rodičov. Prestali sme to počítať.

V hlave mi víria otázky prečo?

V prípade mojej kamarátky vnímam jej deti ako niekoho, kto si zo svojej "najdrahšej mamičky" robí slúžku a ona to prijíma. Prečo? Asi ich nechce stratiť a myslí si, že to pre nich musí urobiť. Vôbec nevidí, že im vlastne ubližuje a ubližuje aj sebe, lebo vníma ten rozpor a hnevá ju to. Ona má strach prijať, že deti už nie sú jej deťmi, čo sa týka toho, ako naložia so svojim životom. Trápi sa "keď to pre ne nebudem robiť, nebudú ma ľúbiť". Deti zas nechcú prijať, že v zodpovednosti za svoj život patrí všetko od opratia si ponožiek po vykonávanie úžasných vecí pre seba a vesmír. A nenápadne vydierajú matku, že ju nebudú ľúbiť, ak im tie ponožky nevyperie. A s prehľadom ju nechajú čakať a strachovať sa, keď sa túlajú po nociach, lebo dospelo nedospele vylúčili matku zo svojho života (teda až na tie ponožky:-) "Mamáááá!!!, prečo si mi neoprala moje obľúbené ponožky." Juj, ja by som mu povedala niečo múdre o dvoch zdravých rukách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V prípade našich uchádzačov o štúdiu, respektívne ich rodičov sa mám niekedy chuť spýtať "Prosím Vás, prečo nám nezatelefonuje Vaša dcéra, Váš syn?" Normálne ma to zaujíma. A rozmýšľam, akými ľuďmi sa stanú tieto "deti". Akú mieru zodpovednosti budú vedieť uniesť, ak raz budú vychovávať vlastné deti a až raz už svojich ochraňujúcich rodičov nebudú mať. Keď budú v situáciách, kedy nebudú môcť viac dostávať, ale sami budú musieť dávať.

Ja viem, že je to podstatne širšia oblasť a napokon mojim cieľom nie je naprávanie sveta. Akurát sa toho v poslednom čase viac nakopilo:-) a zamýšľam sa nad tým.

Na záver jedno prirovnanie zo zvieracej ríše. Až na naše ego, rozum, ja, ducha atď. máme v sebe tiež zvieratko, takže mi to nepripadá ako niečo neprijateľné. Pamätám si na jeden dokument spred x rokov, kde kdesi na Sibíry chovali líšky na tie krásne líštie kožuchy. Aby sa s nimi lepšie pracovalo (súbežne tam prebiehal aj výskum správania sa), odoberali maličké líštičky od matiek a vychovávali ich do času dospelosti tak, že líščatá boli v pravidelnom kontakte s ošetrovateľkami. Z generácie na generáciu. Zistili, že tieto jedince nikdy nedosiahli mieru samostatnosti, ako dospelá líška vychovaná tradične líščou matkou. Zostali mentálne líščatami. Líščatá neprešli fázou odmietnutia rodičmi - rituálom, ktorým prechádzajú od detského závislého veku do dospelosti so všetkým čo k nmu patrí v dobrom aj zlom. Líštičky vychovávané ošetrovateľkami boli až do času, keď sa z nich stali kožuchy, závislé na človeku a prejavovali mu náklonnosť. Nikdy nedospeli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prajem pekný deň.

Helena Jakubčíková

Helena Jakubčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  171
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Som to, čo zo mňa spravili otec, mama a ja. No a samozrejme mnoho ďalších ľudí:-)A napokon v neposlednom rade JA:-) Zoznam autorových rubrík:  Čudnosti prečudesnéTretia alternatívaSnové arabeskyMalé pohladeniaMurko a tí ostatníZápisky z ciestMačacím pazúrikomMoje zlatíčkaZávoz alebo životná križovatkaLen takProfesionálna deformáciaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu