Tretia alternatíva v nedohľadne?

Autor: Helena Jakubčíková | 31.7.2014 o 10:51 | Karma článku: 4,15 | Prečítané:  615x

Možno tým, že sama som účastníčkou príbehu, o ktorom tu chcem napísať pár viet, otvorili sa mi dvere do množstva veľmi podobných až identických príbehov. A je jedno, či sa tie príbehy odohrávajú na pracovisku v štátnom či súkromnom vlastníctve, škole, nemocnici, v rodine. Všetky majú spoločnú črtu. Neochotu pripustiť, že partner, kolega, nadriadený, podriadený, spoločník, proste ktokoľvek, má bytostné právo, aby sa tí druhí v spoločnosti k nemu správali ako k ČLOVEKU. Zabudli sme, že sme ľudia? Bytostnou povinnosťou všetkých členov akejkoľvek ľudskej skupiny je, aby sa správali k sebe a k iným ako ľudia vedomí si svojich hodnôt, vlastností, schopností, morálnych aspektov a schopných vidieť tieto hodnoty aj u druhých ľudí.

V tých príbehoch, s ktorými som sa stretla, je toľko nespokojnosti, bolesti a beznádeje. Dobrí ľudia nechávajú po sebe obrazne i neobrazne šliapať. Prečo vlastne? "Zlo sa predsa nevracia zlom." - počúvam. "Budem sa viac snažiť, aby boli všetci spokojní. Svoje bolesti prekonám." - alebo "Zoberiem si pár dní voľna, keď to bude neznesiteľné." - ak sa práve nachádzame v pracovno-právnom vzťahu.

Väčšina tých príbehov sú príbehy odohrávajúcich sa na pracovisku denno denne. Pracujeme v pracovno-právnych vzťahoch, kde to slovíčko "právny" sa stratilo a zamietlo pod koberec. Právo človeka sa postavilo na úroveň "drž hubu a krok", "nezaujíma ma tvoj názor", "rob, čo ti kážem a nepýtaj sa", "nič nerobíš poriadne", "JA som tu šéf a moje slovo je nespochybniteľné", "za dverami čaká x (číslovku si dosaďte) náhradníkov za teba, tak nevyskakuj", ... a iné milé direktívne a až tyranské správanie. 

Áno, teraz hovorím o prístupe vedenia k zamestnancom. Tých príbehov mám totiž najviac. Áno, vybrala som ako ilustráciu práve tie viac expresívne. Niekto používa subtílnu neustálu metódu na podkopanie sebadôvery zamestnanca (metóda kvapkajúcej vody), iní si nedávajú servítku na ústa a rovno šľahnú bičom (si otrok, budeš otrok, som vládcom nad tvojou existenciou tu). 

Vyvstanú určite otázky a názory, že prečo by som mal/mala zotrvať vo firme, kde sa takto zaobchádza s ľuďmi. Pravdu povediac dôvodov je toľko, koľko je ľudí, ktorých sa to týka. Tu sa naozaj nedá paušalizovať. Dokonca si myslím, že nie je ani namieste tvrdiť, že "mne sa toto nemôže stať". Ale môže, môže. Nikdy nevieme dopredu, čo nás stretne v živote. 

Žijeme v ére, kde technika ide dopredu šialeným tempom, ale ľudský vývoj kdesi žalostne zaostáva. Nástupom priemyslu, robotizácie, automatizácie atď. vyvstávali otázky, čo budú ľudia robiť s toľkým voľným časom, ktorý ušetria. Hlboko sa zamýšľam (s troškou irónie) a dívam sa okolo seba. Voľný čas? To čo je za čudnú komoditu? Ľudia drú ako kone (teda tá väčšina) a keď nedrú, tak stále majú v puse "Nemám čas." A ešte častejšie je "Nemôžem si dovoliť." - v čomkoľvek čo si len dokážete predstaviť. A jedným z tých "nemôžem si dovoliť" je "nemôžem si dovoliť vzoprieť sa neľudskému správaniu v zamestnaní". Dôvodov je zas na knihu, ale hlavným, tým, ktorý stojí nad všetkými ostatnými je samotné "nemôžem". Je za tým strach. Strach zo straty práce, strach, z toho, ako zabezpečím životné náklady, strach, že mi bude robiť ten druhý ešte horšie, strach, že si budú o mne myslieť, že som neschopný, strach, že nezabezpečím super dovolenku, strach, že iný bude schopnejší ako ja... Strachov je celé more. Čo more. Priam oceán. Strach zväzuje.

Toto vedia všetci tyrani. Pozor na jednu vec, množstvo tyranov v dnešnej dobe sú veľmi dobre zamaskovaní šarmatní a vzdelaní ľudia, ktorí sú ako chameleóni a každému ukážu len to, čo sa im práve najviac hodí.

- - -

Nabudúce sa pokúsim pozrieť po tej tretej alternatíve v názve článku. Čo to vlastne je? A je vôbec?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?