reklama

Od 44 k 38 – Mobilizácia

Číslo 44 znamená najväčšiu konfekčnú veľkosť, ktorú som kedy nosila. Číslo 38 je moja terajšia konfekčná veľkosť. Cesta od 44 k 38 bola relatívne dlhá, ale nakoniec vlastne nie márna. Známi, kolegovia, rodina sa ma z času na čas pýtajú ako som to dosiahla. Začnem teda od začiatku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Začalo sa to veľmi jednoducho - priberaním. Za toho posledného pamätného polroka rapídnym priberaním. Stala sa zo mňa bacuľka. Necítila som sa tak, ale rastúce veľkosti oblečení, nepríjemný pocit, že mi je zrazu všetko malé a fotografie z rodinnej slávnosti nemilosrdne ukazovali realitu.

Na jeseň roku 2005 som bola na dovolenke s kamarátkami. Táňa si doberala, mierne zhrozená, tých mojich 70 kg. Pri výške 160 cm je to teda dosť. To som už cítila kríže, opúchali mi nohy, zrazu vyskočil odkiaľsi kladivkový prst na nohe. Kĺby stonali. To nehovorím o dvojitej brade, žalúdku pomaly väčšom ako prsia. Prsia zrazu obrovské a zavadzajúce. Problémy s pohybom. Hmmm.... čo táram. Pohyb som nemala takmer žiadny. Do práce autom. V práci presúvanie z poschodia na poschodie výťahom. Návrat z práce autom a znova výťah. Potom večera, ktorá sa postupne zväčšovala. Sladké tyčinky. Kompletné obedy. Večne som bola niečím zaneprázdnená a takými hlúposťami, ako je váha, som sa nezaoberala. „Veď to ide aj s vekom, nie?" Dobrovoľne som sa odsúdila do polohy bacuľatej tetule pomaly ale iste zbierajúcej zdravotné komplikácie s vidinou ničoho optimistickejšieho ako ešte riadne vzdialený dôchodok. A to zas, ako na potvoru, prišli do módy rozovliate sukne a tesné tričká. „Nuž, veď aj kostým je v pohode.", presviedčala som sa s trochu závistlivým pohľadom na štíhlejšie osôbky. Taktiež široké nohavice a neforemné tričká - aké pohodlné. Juj, Ezop by sa určite za brucho chytal od rehotu a určite by mi pretŕčal pred nosom líšku a kyslé hrozná.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na onej pamätnej dovolenke sme sa stavili, že do marca schudnem 10kg. Neviem, či to nebolo slabou odmenou - "iba" fľaša campari. Myslím, že nie. Skôr vysoké nasadenie v práci, stresy, nadčasy v práci, ponocovanie doma a takmer stály pocit únavy spôsobili, že moje snahy schudnúť zostávali vysoko prevysoko v rovine teórie. Zisťovala som možnosti súkromného trénera, veď fitnesko mám rovno za panelákom. Tých päť krokov bolo ale ako cesta krížom cez celú galaxiu. Chodila som plávať. Bolo vždy fajn, ale pravdu povediac voda nie je tukožrút. A propos tukožrútska polievka. Brrrrr! Ako to môže niekto dobrovoľne jesť. Skúsila som raz a celý obsah hrnca som vyhodila. Veľmi dlho mi odvtedy trvalo, kým som dobrovoľne zjedla akúkoľvek kapustnicu. Teraz ju síce varím relatívne často na rôzne spôsoby, ale s tukožrútkou nemá nič spoločné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dostavila sa marec a skonštatovala som porážku. Hmm a ešte raz hmmmmmmmmm. Nuž váha sa síce posunula o kilečko dole, ale netrvalo dlho a zas sa nebezpečne začala preklápať za sedemdesiatku.

Rok sa s rokom zišiel a znova sme mali ísť spolu na dovolenku. Plavky bolo treba kúpiť. Staré pohltil zub času a veru aj narastajúci objem môjho telíčka. V jeden aprílový deň som optimisticky zašla do obchodu a .... Nebudem nikoho napínať. Konečne som dostala ten správny impulz na zmenu. Nečakane a s poriadnym zaiskrením pred očami. V nemilosrdnom svetle žiarivky som videla cestovité telo, namiesto žalúdka hrudu tvarohu. No fuj! Ak si ale niekto myslí, že toto bol ten avizovaný impulz, tak sa ťažko mýli. Bola som síce zhnusená, ale ten posledný úder mal ešte len prísť. Po viacerom skúšaní mi predavačka ponúkla plavky so skeptickou vetou: „Tie Vám ale budú veľké."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Vyskúšam." - zaznela moja optimistická odpoveď. Optimizmus ale rýchlo vyprchal mojou snahou narvať sa do tých vraj obrovských plaviek. Toto, veru až toto, bola tá povestná posledná kvapka. Už nešlo o stávku. Tu šlo o mňa. Čo som to preboha so sebou urobila? Schudnutie bola zrazu seriózna výzva. Vyzývateľom bolo zrazu moje Ja. Moje najvnútornejšie Ja sa vzbúrilo a vyhlásilo plnú mobilizáciu. A nastali zmeny.

Helena Jakubčíková

Helena Jakubčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  171
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Som to, čo zo mňa spravili otec, mama a ja. No a samozrejme mnoho ďalších ľudí:-)A napokon v neposlednom rade JA:-) Zoznam autorových rubrík:  Čudnosti prečudesnéTretia alternatívaSnové arabeskyMalé pohladeniaMurko a tí ostatníZápisky z ciestMačacím pazúrikomMoje zlatíčkaZávoz alebo životná križovatkaLen takProfesionálna deformáciaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu