Začudovala som sa, že čo to dokázalo zjednotiť moje cicúchy na jedno miesto s pohľadmi nasmerovanými na jedno miesto. Aj, hľa. Návšteva. Pekne sa usalašila na zábradlí balkóna ako doma. Nedala sa odradiť vzrušenými pohľadmi. U jedných lovecké. U iných zvedavé.
Nedali sa vyrušiť mojim príchodom a ani mojim hraním sa s mobilom pri pokuse ich odfotiť. Hľa, tu je návšteva.
Pekný pán Holub precízne okrúžkovaný na oboch nôžkach. Prišiel si oddýchnuť z ďalekej cesty? Stratil sa? Alebo má ešte dlhú cestu pred sebou? Aj sme ho pohostili nevdojak. Pozobkal si v hrantíkoch zrnká travín naviatych a príležitostne pojedaných mojimi mačiakmi.
Lovkyňa Gabrielle a akčný Maxík. Za nimi tigríky Maťko a Mucko.
Maxo bol celý hotový. Práve počujem packy na okne z obývačky. Takže vzrušenie pokračuje.
K Maxíkovi sa bližšie prikmotril Maťko. "Čo ten holub len tak stojí! Chcelo by to trochu akcie."
Maxík sa presunul nižšie a prišla sa pozrieť aj naša dáma - sama Mačička Maličká. Gabi sa len otrávene obzrela: "Len sedí a sedí."
Po čase som bola pozrieť, či si to návšteva nerozmyslela. Nuž, nie. Usalašila sa pohodlnejšie na okraj zábradlia. Mucko mi zažaloval, že sa k nej nemôžu dostať a Mačička Maličká sa len otrávene a blahosklonne na mňa pozrela: "Ja viem, že ty nás k nemu nepustíš. To len Muco stále dúfa."
Zotmelo sa a zdá sa, že holúbok sa rozhodol u nás prenocovať. Tak dobrú noc.
Nakoniec ani Mačička Maličká neoddolala. Túžobne sa zadívala a potom s nádejou v očiach sa natiahla ku kľučke. Oj, sklamala som ju. Škoda, že sa holub už nedal odfotiť. Učučkal sa medzi kochlíky a možno odíde až zajtra na svitaní.
P.S. Ospravedlňujeme sa za zníženú kvalitu obrazu:-)
