reklama

Keď Aupark nie je Polus

Vybrala som sa do kina. Po dlhšom čase. Keďže som nechcela mať problémy s lístkami, kúpila som ich deň dopredu cez internet - do Auparku. Tešila som sa. Nahovorila som aj kamarátku. Jednoduchá návšteva kina však priniesla nečakané prekvapenia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (31)

V Auparku som nikdy nebola autom. Plno ľudí, prepchaté parkoviská, kľukaté cestičky, kde človek z vidieka za chvíľu nevie, kde je. To bol vždy môj dojem z Auparku a preto som pri mojich značne zriedkavých návštevách vždy nechala auto v známej časti Bratislavy a do Auparku som šla dopravou.

Z tohto dôvodu som si aj teraz naplánovala prestupnú stanicu, vhodný autobus mestskej hromadnej dopravy a časovú rezervu. Osud, či čo, si však dnes so mnou zahral hru. Hru, kde nakoniec všetko bolo inak.

Časová rezerva - hmmm, treba aj lístky zobrať z automatizovanej pokladne. Ktovie koľko tam bude ľudí? Treba ísť skôr. V nedeľu sa mi však časová rezerva skrátila a padlo rozhodnutie, že sa pôjde autom až do Auparku. Veď prekážky a strachy treba prekonávať a veď nemusíme ísť do podzemnej garáže - zaparkujeme vonku. Kamoške som oznámila, že pôjdeme cez most Apollo, lebo ten mi je po zrušení môjho obľúbeného staručkého mosta do Petržalky najpríjemnejší a najmenej komplikovaný.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hups, časová rezerva sa javí ako nedostatočná, lebo treba kúpiť benzín po ceste. Nádrž je vždy ako na potvoru prázdna, keď niekam idem. Nepokoj a prázdna nádrž ma hnala z domu o pár minút skôr, ako som bola dohodnutá s kamarátkou. Osud však zasiahol - kamarátka vyrazila tiež skôr a za minútku je na parkovisku - upresňujeme si komplikácie cesty cez mobil. Vyrážame.

Ďalšia zmena plánu - načo sa budeme trepať cez mesto a most Apollo. Hľa diaľnica volá. Super! Strata pár minút z tankovania je ďalekou minulosťou, keď sa blížime k Auparku po bezproblémovej ceste. Trošku sme síce zablúdili tesne pred cieľom, ale bolo to zanedbateľné odbočenie o odbočku skôr. He-he-he neboli sme samé. Na kruháku pri Auparku sme sa potočili - nechcela som predsa parkovať v podzemných garážach, ale vonku ... hmmmm, ale to by som musela vedieť, ako sa tam dostanem. Tak šup šup, predsa aj iní parkujú pod budovou, tak nie som magor a snáď to zvládnem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hurá, zliezli sme dole a hneď sme našli miestečko na parkovanie. Podotknem, že kúsom od vchodu a tým pádom kúsok od východu. Tento detail sa ukázal byť ako veľmi dôležitý. Ó, vďaka prozreteľnosť.

Predierali sme sa krížom davom ľudí cez celý Aupark ku kinu. Super! Máme kopec času. Je päť minút po pol a o 25 minút začína predstavenie. Kde je ten automat na tlačenie dopredu kúpených lístkov? Á, tu.

Ťuk ťuk, číslo eTicketu zadané a ... hups "chybné číslo" hlásia písmenká na obrazovke. Hmmm, čo je, veď som sa nepomýlila. Tak druhý pokus a rovnaká odpoveď. Ideme k pokladni, že čože to majú s tým strojom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Milá slečna sa letmo pozrela na potvrdenie, ktoré som si vytlačila z internetu a s prekvapeným výrazom, priam na nezaplatenie, vyhŕkla "Ale to máte do Polusu?" "Čo, Polus?" - beriem neveriaco papier do ruky. Veď ja som od soboty presvedčená, že idem do Auparku.... Ách, bože "Palace Polus Bratislava" vyskakujú písmenká z papiera - z toho istého papiera, ktorý som mala pre očami minimálne dva krát, kým som ho dala doma do kabelky. A to ani nevravím, čo bolo na internetovskej stránke .... mno, takému "detailu" som nevenovala pozornosť. Veď som chcela ísť do Auparku.

Mali sme necelých 20 minút na presun. Predrali sme sa davom v opačnom smere. Stres? Nebol na neho čas. Vymotkali sme sa z garáže a šup najkratšou známou cestou na (z pohľadu vidiečana) opačnú stranu Bratislavy. Keď sme sa dostali z prvotného šoku, tak sme si povedali "Fajn, úvodné reklamy nepotrebujeme vidieť." a rehlili sa celú cestu. Aj cez most Apollo sme šli - veď som ho predsa sľubila kamarátke a sľuby sa majú plniť:-) nie? Ďalšia dávka smiechu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nakoniec sme videli aj tie úvodné reklamy. V Poluse sme zaparkovali rovno pod kinom a už stačilo len vybehnúť hore, vybrať lístky a usadiť sa v hľadisku. Film bol dych berúci, ale z dnešného dňa mi aj tak najviac utkvie v pamäti, ako bolo všetko inak a najmä to, ako nám nakoniec všetko vyšlo. Vraví sa "koniec dobrý, všetko dobré".

Ako ozubené kolieska zapadli do seba všetky zmeny plánu - akoby všetky zmeny mali vykompenzovať ten úplne najzákladnejší omyl a to cieľ cesty. Vraj náhody neexistujú. Tak vďaka "náhody" alebo žeby anjeli strážni?

Z tohto smiešno - banálneho príbehu som získala aj bonus: strašiak Auparku padol do nenávratna. Len stále neviem, ako sa dostanem na parkovisko pred Auparkom - keď idem z prístavného mosta alebo od Apolla. Neporadíte?

Dodatok po viac ako mesiaci: Tak už som sa zorientovala aj čo sa vonkajšieho parkoviska Auparku týka. 

Helena Jakubčíková

Helena Jakubčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  171
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Som to, čo zo mňa spravili otec, mama a ja. No a samozrejme mnoho ďalších ľudí:-)A napokon v neposlednom rade JA:-) Zoznam autorových rubrík:  Čudnosti prečudesnéTretia alternatívaSnové arabeskyMalé pohladeniaMurko a tí ostatníZápisky z ciestMačacím pazúrikomMoje zlatíčkaZávoz alebo životná križovatkaLen takProfesionálna deformáciaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu