Pred pár týždňami som bola na Makarskej. Bolo to presne pred tým, ako udreli horúčavy. Kedže sme to tak krásne vystihli, mali sme príjemné mierne počasie s dažďom. More sa pri meniacom vetre a opakovanom pršaní riadne premiešalo a keď slnko konečne vykuklo spoza mrakov, poskytlo teplotu, ktorá je síce horúca pre ľadové medvede, ale pre nás bola akceptovateľná len s poriadnou dávkou sebazapretia.
To viete, že som sa statočne zapierala, ale aj tak som si hojdania vo vlnách užila len poskromne. Skôr sa stalo, že nás ovlažovala voda z neba, ako z mora. Čo už. Dovolenka bola napriek tomu skvelá. A ani sme sa nemuseli doopaľovať v solárku.
Priniesla som si odtiaľ suvenír vo forme množstva fotiek oblohy. Prvý večer sme sedeli na balkóne a pozorovali všemožné odtiene modrej. Ďaleko smerom k Splitu sa nad morom otváralo okno svedčiace o západe Slnka. Ale neutíchajúci dážď prichádzajúci spoza Braču postupne zatiahol cez toto okno svoju dažďovú záclonu.
Smerok k Hvaru sme zrazu zbadali, ako sa kus pobrežia doslovne vymazal a zmizík sa blížil k nám. Dažďový zmizík nám v prvé dni častokrát úplne zneviditeľnil časti okolitých ostrovov. Scenéria oblohy, mora a kombinácia farieb volala k umeleckému stvárneniu. Tak som aspoň fotila:-)
Raz sme sedeli sme v bufete na promenáde a čakali na pizzu. Mali sme krásny výhľad na strmé a skalisté úbočie Biokova, ktoré boli akoby zastreté. Až po chvíli nám došlo, že sa zatiahla ďalšia dažďová záclona. Pán lehátok, ako sme nazvali pána, ktorý prenajímal lehátka, nás upokojoval: "Tam prší. Tu nebude." Ledva zašiel za roh, spustil sa nám na hlavy intenzívny dážď a pláž sa bleskurýchle vyprázdnila. Zostali tam len naše uteráky. Počkali sme, kým prešlo najhoršie, zjedli sme pizzu, ktorú nám ochotný personál skryl pred dažďom a ako jedni z mála sme sa išli vysušiť na pláž. Bol to nakoniec príjemný deň plný smiechu.
Raz sme boli v podvečer na promenáde v Makarskej. Bol krásny čas sľubujúci úchvatný západ Slnka. Ono bolo ešte relatívne vysoko a schované za mrakmi, ale keď vykuklo, že či môže, zrazu sa pláž zaľudnila a bolo počuť nadšené výkriky a slnečným lúčom konkurovali početné záblesky svetlušiek z kamier. Keďže svoj aparát som tentokrát nezabudla na izbe, tu sú moje vychytené oči Slnka.
A kdeže je ten šum mora? No predsa tu:
((More1))
More šumelo, Slnko ešte váhalo, či sa má ukázať (bolo ešte vysoko) a ja som sa točila na pätách v snahe zachytiť svoje tým pádom roztrasené okolie.
((More2))
Slnko sa už klonilo za kopec a slnečná guľa čiastočne skrytá vytvárala úchvatný obraz slnečného oka.
((More3))
Nálada krátko po západe bola romanticko farebná. Zo žeravej oranžovej sa postupne ochladila na jemnú ružovú kolísajúcu sa v mori chladnej modrej. Len slabý oranžový vír ešte chvíľu zotrvával ako svedok zaspávajúceho Slnka.
