Zlatý slávik

Autor: Helena Jakubčíková | 20.11.2011 o 23:05 | Karma článku: 4,95 | Prečítané:  925x

Mám rada rozprávky a aj dnes som jednu počúvala pri rannej káve. Klasika - nedeľná rozprávka pre deti na vlnách slovenského rozhlasu. Nepočula som začiatok a až po chvíli mi došlo, o čom je. Stará klasika od Andersena - Zlatý slávik. Keď umelý slávik vyrobený zo zlata a drahých kameňov nahradil živého, ktorého spev bol naviac aj nepredvídateľný a nespieval kedykoľvek si to cisár žiadal, prišla mi myšlienka „Hups! Veď to je obraz dnešného sveta."

Umelé veci sa vkradli do našich životov, predstáv o svete. Uprednostňujeme hluk, aj keď viac menej umelecky spracovaný, pred hlasom prírody. Nadchýname sa obrázkami prírody na obrazovkách počítačov a televízorov a nevidíme krásu za oknami našich príbytkov, či za humnami našich miest. Umelá zábava nás prikováva k televízorom, kde žundreme, že tam zas nič nie je, ale aj tak držíme v ruke ovládač a prepíname z kanálu na kanál. Komunikujeme radšej cez internet, či všadeprítomné mobilné telefóny a iné hračky modernej techniky.

Zlatý slávik zaujal čestné miesto po cisárovej pravici. Učenci napísali 25 zväzkov učených kníh s použitím tých najkomplikovanejších čínskych slov. Všetci sa tvárili, že tie spisy čítali a rozumeli, aj keď to tak nebolo. Nemohli sa predsa strápniť. Nuž zvláštne, nepripomína vám to niečo?

Jedného dňa skrinka zlatého slávika zarachotila a slávik zmĺkol. Nikto ho nevedel opraviť. Len starý vystrašený hodinár povedal, že kolieska strojčeka sa opotrebovali. Nastal smútok a žiaľ opantal cisára. Nebolo viac spevu slávika. Živý sa nevracal - bol predsa vyhostený a napokon, bolo mu dobre v ďalekých lesoch.

Cisár ochorel a všetci už len čakali na jeho smrť. Nový nástupca sa už netrpezlivo tešil na trón. A tak sa raz smrť objavila a skôr, ako si ho chcela zobrať, hodnotila cisárove skutky a rozhodnutia jeho života. Cisár vyjednával, ale ona bola neoblomná. Spoza záhybov jej plášťa vykúkali cisárove dobré, ale i zlé skutky. Práve tie naoko nedôležité skutky sa stali tými rozhodujúcimi, ktorými smrť hodnotila cisárov život. Mal toho cisár na rováši celkom dosť. V svojej pýche a nadutosti nepovažoval za dôležité splniť sľub dievčaťu. Poslať sluhu na smrť len preto, lebo chcel získať vzácnu perlu z mora. A mnohé iné naoko drobné neprávosti, na ktoré rýchlo zabúdame a často ani netušíme, že mohli niekomu ublížiť.

Smrť bola neoblomná. Cisár márne prosil a obhajoval svoje skutky, ľutoval. Zrazu na okenný parapet priletel slávik. Zaspieval svojim sladkým hláskom a tak zaujal smrť, že úplne zabudla na cisára. Slávik spieval zrazu inak - tak clivo, že sa smrti zažiadalo vrátiť sa do ticha cintorína.

Cisár sa chcel odmeniť a ponúkol slávikovi čestné miesto v paláci. Chcel ho mať stále pri sebe, chcel stále počúvať jeho spev. Vtáčik odmietol. Jeho miesto bolo v lesoch na slobode a nie v zlatej klietke. A tak cisár poučený svojimi skutkami pochopil, že nemôže slávika vlastniť. Môže ho len požiadať, aby priletel kedy chce a zaspieval niektorý zo svojich trilkov. Lebo len ten je slobodný a šťastný, kto nevlastní, nepripútava si veci či ľudí k sebe. Necháva im ich slobodu. A tak sa cisár uzdravil a ešte dlho vládol v zemi a slávik mu spieval na vysokom dube o šťastí, o smútku, o osudoch ľudí.

Nuž veru, vždy som mala rada rozprávky. Mám ich aj teraz. Tak inak. Vo svetle svojich vlastných životných skúseností vidím za čarovným príbehom niečo viac - múdrosť, ktorá je stále aktuálna.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

SPIŠ KORZÁR

Pri Hrabušiciach horel balón, 12 cestujúcich stihlo ujsť

Teplovzdušný balón sa zachytil na elektrickom vedení.


Už ste čítali?