Hmlovina Andromedy

Autor: Helena Jakubčíková | 20.1.2012 o 16:00 | (upravené 20.1.2012 o 16:07) Karma článku: 4,26 | Prečítané:  1009x

"Jednoducho ma udivuje", povedala Veda, "ako dlho nevedeli naši predkovia pochopiť jednoduchý zákon, že osud spoločnosti závisí od nich samých, že spoločnosť je taká, aký je mravný a ideový rozvoj jej príslušníkov." Veda je mladá hrdinka Zeme budúcnosti. Našej modrej planéty, ktorá je v reáliách sci-fi románu súčasťou medzigalaktického spoločenstva vyspelých planét a ona pri stroskotaní na púšti Gobi spomína na obdobie Rozdelenosti Zeme. 

Galaxia neexistuje bez hviezd. Spoločnosť neexistuje bez ľudí.Galaxia neexistuje bez hviezd. Spoločnosť neexistuje bez ľudí.http://messier.seds.org/m/m031.html

Mám rada sci-fi literatúru a v podstate rozprávky ako také vlastne od detských liet. Jedným z mojich obľúbencov bol aj román Hmlovina Andromedy, ktorý som si opakovane z času na čas požičiavala z mestskej knižnice. Pred pár dňami som si kúpila v antikvariáte výtlačok prvého vydania v slovenčine a ako to už býva so starými láskami, nenachádzala som tam to potešenie, ako kedysi. Nuž vyrástla som. Dobrodružsvo a hrdinsko romantické city hlavných protagonistov som predsa brala inak vtedy, keď som bola násťročná. Vtedy som určité pasáže buď preskakovala alebo im nevenovala pozornosť. Boli to pasáže, v ktorých autor opisoval vývoj ľudstva a jeho transformáciu do sveta riadne podmaľovaného ideálmi komunistickej spoločnosti. Nečudo, veď spisovateľ a paleontológ Ivan Jefremov napísal svoj román v roku 1957.

A tak som sa znova začítala a hľadala to očarovanie prehrýzajúc sa cez archaickú slovenčinu, nezvyklú skladbu vety a neskutočný pátos ľudí, ktorí sa podľa autorových vízií narodia o tisíc rokov - no už len o 945:-)

Postupne ma dej-nedej zaujal. Naozaj je tam takých skutočne akčných scén pomenej, aj keď sa hrdinovia preháňajú vesmírom a bojujú o život pri stroskotaní na planéte železnej hviezdy alebo sa vŕtajú v archelogických náleziskách Zeme, či si "telefonujú" s bratmi z iných galaxií. Pomerne útly román je taký typicko ruský - plný úvah, citov a hrdinstva duší. A vzhľadom na dobu vydania aj predchnutý silnou dávkou pátosu komunistickej ideológie. Ale keď sa oprostíte od toho posledného a čítate s nadhľadom, nájdete v románe zaujímavé myšlienky.

 "Jednoducho ma udivuje", povedala Veda, "ako dlho nevedeli naši predkovia pochopiť jednoduchý zákon, že osud spoločnosti závisí od nich samých, že spoločnosť je taká, aký je mravný a ideový rozvoj jej príslušníkov."

Z celkovej atmosféry románu ma zaujalo, že autor stavia na luďoch, na ich vzájomných vzťahoch, morálke, povinnosti, radosti - stavia svoj budúci svet na myšlienke, že jednotlivci sú dôležití. Lebo aký je ten či onen človek, ako dokáže akceptovať a chápať iných, ako je morálne na výške, taká je aj spoločnosť ktorej súčasťou je. A taký je aj národ, krajina, svet.

Všetko závisí od jednotlivca, aj keď sa úloha jednotlivca veľmi bagatelizuje. My sami sme naučení schovávať sa za vlastnú bezvýznamnosť - slová ako "veď aj tak nič nezmôžem", mávnutie rukou, plané kritizovanie je ako rakovina. Je "moderné" skrývať sa za väčšinu a nevyjadrovať svoj názor. Osobné hrdinstvo sa považuje za takmer nepriateľné. Držať hubu a krok a smerovať k otroctvu.

Pritom každú skupinu vytvárajú jednotlivci a podľa týchto jednotlivcov sa vytvára aj charakter skupiny. Nie nadarmo sa vraví "rovný rovného si hľadá" alebo "vrana k vrane sadá". A aj keď sa niektorý jednotlivec chce schovať za "ja nič, ja muzikant - ja za nič nemôžem, to oni, to spoločnosť", nemôže ujsť pred mierou vlastnej zodpovednosti, ktorou vplýva na ďalší vývoj skupiny. A to môže mať rôzne konce. Hmmm, ale to by som sa už posunula kdesi mimo knihy o luďoch, ktorí sa vybrali hľadať bratov do hmloviny Andromedy.

Na záver len citát neviem odkiaľ - malé činy robia veľkých ľudí. Netreba meniť svet, stačí zmeniť seba.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

SPIŠ KORZÁR

Pri Hrabušiciach horel balón, 12 cestujúcich stihlo ujsť

Teplovzdušný balón sa zachytil na elektrickom vedení.


Už ste čítali?