Ignorujem, ignorujem, ale dnes som sa automaticky bez rozmýšľania otočila, že ktože to hovorí. O sedadlo ďalej sedela mladučká blondýnka a ja som chvíľu neveriacky vstrebávala, že ona bola tá, ktorá vypustila z pusy to jadrné slovíčko na P. Ja ho nebudem reprodukovať, ale je to slovo zo skupiny vulgarizmov.
Slečna sa nerozpakovala a s použitím variácií slov začínajúcich na P a K (v tvare podstatného mena, prídavného mena a slovesa) sa sťažovala kamarátke na učiteľa, ktorý si (hrôza) dovoľuje žiadať od nej výsledky štúdia "neviem z angličtiny nič a netuším kto mi s tým pomôže". Pochválila sa, že jej chlapec pochopil, že ju nechce stratiť a ešte zopár závažných tém, ktoré som našťastie zabudla. Čerešničkou bola prosba "prines mi nejakú tabletku, včera som vypila liter vína a teraz mám suchoty, asi už nebudem nikdy piť" - oznamovala celému autobusu svoj postoj k alkoholu a podrobnosti o tom, čo s ňou robí. No, chcela by som dúfať, že to predsavzatie týkajúce sa alkoholu bude brať vážne, ale nech robím čo robím, stále sa mi to obracia na bezvýznamné tliachanie. Čo už.
Dotelefonovala, spokojne si otvorila knihu a začítala sa. Aj toto je život:-) A čo sa slovníka týka, stále ma fascinuje, ako sa s dvoma slovami dá povedať všetko.